Harry Potter a slzy vtáka fénixa - Kapitola trinásta: Jeho druhé ja

Harry sedel s Angelou v kuchyni. Ich priatelia už odišli k rodičom domov. Sídlo fénixovho rádu však aj tak nebolo prázdne. Harry práve raňajkoval ovsené vločky, keď sa krb rozžiaril jasno zeleným plameňom a z neho vystúpila jeho profesorka transfigurácie.
„Dobrú chuť pán Jones, počula som, že so mnou chcete hovoriť,“ začala profesorka.
Mala na sebe školský profesorský habit a aj nerozlučný klobúk.
„Ďakujem, že ste tak skoro prišli pani profesorka. Potreboval by som vašu pomoc..“
„A ako by som vám mohla pomôcť Harry?“ spýtal sa profesorka. Harry jej pokynul, nech si sadne oproti nemu k stolu. Všimol si, že ho oslovila jeho krstným menom.
„Chcem sa stáť animágom, pani profesorka. Teóriu už mám naštudovanú, ale v praxi mi to veľmi nejde.“
Angela bola zaskočená. Profesorka McGonagallová však sa len mierne usmiala.
„S tým by som vám mohla pomôcť. Máte teraz čas Harry?“ spýtala sa. Harryho potešilo, že sa nestarala o zákon o neregistrovaných animágoch.
Harry len prikývol. Angela sa uškrnula a naliala si čaj a zamierila do svojho pokoja.
„Tak ja vás tu nechám,“ povedala Angela a pobozkala Harryho. V kuchyni už ostali len dvaja čarodejnici.
„Už ste premýšľali Harry na aké zviera by ste sa chceli premeniť?“
„Áno pani profesorka, na jeleňa, ale skúšal som to často ale nič sa nestalo,“
„Jeleň? Nemyslím si, že by vás to zviera vystihovalo. Ak si nevyberiete dobré zviera, premena je nemožná. Možno, že by sme mali začať s tým, že zistíme zviera, ktoré by vám odpovedalo,“
„Hmm, a to sa ako dá zistiť pani profesorka?“ spýtal sa Harry. Jeho smaragdové oči žiarili túžbou dozvedieť sa niečo viac.
„Je na to jednoduché kúzlo. To kúzlo u vás vyvolá obraz samého seba v zvieracej podobe. Tak ho vyskúšame, čo vy na to?“
„Smelo do toho,“ zasmial sa Harry.
„Formo fera,“ z prútika profesorky vyletel žltý prúd svetla a nežne narazil do Harryho tela. Kuchyňa sa mu začala strácať pred očami. Harry sa ocitol kdesi na krásnej trávnatej lúke, zaliatej slnkom. Slnko bolo presne nad Harryho hlavou. Vetrík sa pohrával s jeho vlasmi. Harry nevedel, čo robiť. Prechádzal lúkou už asi päť minút, keď sa odrazu nad ním mihol nejaký tieň. Ale keď sa pozrel nad seba nič tam nebolo. Siahol do vrecka nohavíc, ale zistil, že prútik tam nie je. Cítil ako sa zem zatriasla. Niečo veľkého dopadlo na lúku. Harry sa otočil a konečne ho zbadal. Nebol to jeleň...

Bol to červeno- zlatý drak. Bol veľký asi 30 metrov. Keď ho uvidel nebál sa. Pomaly sa k nemu pohol. Drak si všimol prítomnosť nejakej osoby. Už chcel zaútočiť, ale keď sa pozrel Harrymu do očí, hrdo vztýčil papuľu a vypustil z nej žiarivo červený plameň. Harry už bol pri ňom. V tomto momente neexistovalo nič iného, len o a jeho veľký priateľ.
Dotkol sa jeho kože, Na dotyk bola jemná ako hodváb a pritom pevná ako oceľ. Prezrel si snáď každučkú časť jeho tela. Rozpätie krídiel mal asi12 metrov. Chvost mal neuveriteľne dlhý. Jeho telo bolo svalnaté, skoro dokonalé. Nikdy v živote nevidel také stvorenie. Nebol to taký drak, s akým bojoval o vajce v trojčarodejníckom turnaji. Tento bol akosi viac vznešený. Cez blanité krídla mu presvitali slnečné lúče. Bol to nádherný pohľad....
Stál tam pri ňom možno aj hodinu. Pozoroval jeho správanie, pohyby, každé mávnutie krídlom. S tým tvorom si neskutočne rozumel. Nebolo treba slová. Stačilo mu pozrieť do očí a hneď ste cítili, čo sa stane. Lúka sa začínala rozplývať a drak tiež.

Harry sa ocitol v povedomej miestnosti. Bola to kuchyňa základne fénixovho rádu. Sedel na stoličke pri stole a nad ním sa skláňala profesorka McGonagallová.
„Tak ako Harry? Už vieš, čo to je za zviera?“ spýtala sa profesorka.
„Áno pani profesorka,“
„Vynikajúco, dúfam, že ste si ho poriadne zapamätal. Teraz, keď už viete, ktoré zviera sa k vám hodí, je načase, aby sme začali so samostatnou premenou v neho,“
„Pani profesorka, nemyslím si pri všetkej úcte, že by sme mali ostať v kuchyni. Nemôžme ísť do záhrady?“ prerušil profesorku Harry.
„V poriadku,“
Vyšli z kuchyne. Na chodbe zastihli Moodyho, ktorý práve prišiel. Pozdravili sa a vyšli zadným východom do záhrady. Bola to rozsiahla štvorcová plocha. Po krajoch rástli okrasné rastlinky a živý plot. S profesorkou sa postavili presne do stredu záhrady. Bolo už niečo okolo obeda. Zrejme predsa len bol s drakom nejaký ten čas.
„Tak pán Jones(Harry si všimol, že ho zase oslovila priezviskom), teraz si vyčistite myseľ. Nechajte nech všetky zákutia vašej mysle pohltí dané zviera. Plne sa naňho sústreďte,“ povedala McGonagallová a horela očakávaním. Harry sa úporne snažil prestať myslieť na hocičo iné. Na svojich rodičov, Angelu, Rona a Hermionu. Išlo len veľmi ťažko vypudiť ich z mysle. Nedarilo sa mu to tak celkom. Stál tam už možno aj pätnásť minút. Nevšimol si, že v záhrade na drevených stoličkách sedia Angela s riaditeľom a pozorujú ho. Harry mal celú dobu zavreté oči. Plne sa sústredil.
„Teraz použi formulku permutatio,“ počul Harry nejaký hlas.
„Permutatio,“
Pocítil bolesť na celom tele. Akoby mu praskali všetky kosti v tele. Celé telo mu horelo v neznesiteľných bolestiach. Cítil ,ako dopadol na dve laby na zem. Neodvážil sa pozrieť, či sa mu to podarilo. Keby tak urobil, videl by, ako sa Dumbledore skoro olial šálkou čaju, ktorú práve chcel vypiť. Angela spadla zo stoličky, našťastie na mäkkú zem a profesorka transfigurácie len neveriacky pozerala na tvora pre sebou. 30 metrový červeno- zlatý drak so smaragdovo zelenými očami. Bol prekrásny. Sálala z neho vznešenosť a hrdosť.
„Panebože Harry,“ vystrašene povedala Angela.
Harry konečne otvoril oči. Pozrel sa na mohutné telo a krídla, na pazúry ktoré boli veľké ako polievková naberačka. Bol šťastný. Vydal zo seba rev, ktorý sa šíril dolinami, horami široko ďaleko...

12. Kapitola || 14. Kapitola

Kapitola dvadsiata ôsma : ProfesorKapitola dvadsiata siedma : Dobby radcomKapitola dvadsiata šiesta : Nebo alebo peklo?Kapitola dvadsiata piata : ZnovuzrodenieKapitola dvadsiata štvrtá : DuelKapitola dvadsiata tretia : Nemocnica sv. MungaKapitola dvadsiata druhá : Už to začínaKapitola dvadsiata prvá : Cesty sa rozchádzajúKapitola dvadsiata : Dvojka je späťKapitola devätnásta: Videné a predvídanéKapitola osemnásta: Šikmá uličkaKapitola sedemnásta: Konečne domaKapitola šestnásta: LúčenieKapitola pätnásta: SenKapitola štrnásta: Prvé kroky Kapitola trinásta: Jeho druhé jaKapitola dvanásta: VysvetlenieKapitola jedenásta: SídloKapitola desiata: VäzenieKapitola deviata: Pomoc KentaurovKapitola ôsma: RokvilleKapitola siedma: Obrana proti čiernej mágiiKapitola šiesta: Triediaci klobúkKapitola piata: Rokfortský expresKapitola štvrtá: Týždeň očakávaníKapitola tretia: Nečakaný príchodKapitola druhá: Odchod od Dursleyovcov Kapitola prvá: Dursleyovci